preload
Tekland Millet
Zbalím si švestky a pojedu to sólo

Zbalím si švestky a pojedu to sólo

Zbalím si švestky a pojedu to sólo

Ležím na snehu, prilepenom na plochom kameni pod chamonickými ihlami, moju tvár bičujú ostré snehové vločky hnané vetrom z juhu. Oči mám upreté do temnej klenby oblohy, posiatej hviezdami. Keď si odmyslím, ako som zničený, hladný, smädný a všetko ma bolí, užívam si naozaj čarovnú chvíľu. Po dvoch minútach sa ale postavím, zbadám to svetielko stanice lanovky, ktorá nepremáva a ani sa nepribližuje, hoci sa lopotím a spustím poctivý a šťavnatý príval nadávok. Nohy mám neisté, batoh ťaží, členky a kolená už dostali zabrať zostupom po zasnežených kameňoch, veľkých, malých ale hlavne zradných.

Pred sedemnástimi hodinami, ráno mi to tak neprišlo. Stúpam pomaly hore, vybral som sa z chatky prvý, nešlo spať. Natlačených nás tam bolo neúrekom. Vybral som sa ako inak, bez raňajok.

Hovorím si, pôjdem ta, na rozlez si skúsim Rebuffata a zajtra skúsim Beyond. Ako ma dobiehajú neskoršie vyrážajúci, začínam o tomto pláne pochybovať. Všetci idú ľahšieho Rebuffata. Nad hlavou padajú hviezdy. Keď padne tretia, padne aj rozhodnutie že idem Beyond good and evil. Slušnú cestu. V Beyond ma na nástupe predbehne len jedna dvojka, 4 sú v Rebuffatovi. Zatiaľ. Až pod kľúčovú dĺžku idem freesolo, sú to pekné, strmé snehy. Trošku ľutujem, že som ich neobehol lebo sú pomalí. Odlezú a idem do toho ja aj s lanom.

V kúte treba páčiť valašky do špáry a nohami cupitať jemne po ľadom obliatej platni. Na prvý pokus mi to nevyšlo, dva kroky nazad a skladám batoh. Na druhý pokus mi nateká neuveriteľne, veď darmo, prvé lezenie zimnej sezóny, uzol na lane nechce z batohu, nohami klepe, v zuboch držím frienda, dychčím ako lokomotíva. Len nespadnúť. Do toho preberám lanami, ktoré je to správne, lebo je to neisté, bez batohu na chrbte. Podarí sa mi to vyriešiť, no potom si musím oddýchnuť, inak tuším, že riziko pádu je vysoké. Sedím vo friende a sklepávam.

Potom delikátne, takmer bez sekania a kopania stúpam ľadom do štandu. Kruci. Som úplne hotový. Keď vyriešim dĺžku, pokračujem ďalšou, krásnym kútom plným ideálneho, zľadovateného snehu. Labužím si. Po dvoch dĺžkach vidím že tam, kde minule bol krásny ľad, je holá skala. Bude drytool!

Valašky páčim, nohami šibrinkujem zadychčaný sa dostávam do delíria, kedy nevnímam okolie, riziko pádu a následkov, len riešim kroky. Nie že by to bolo ťažké, ale ja prvý krát motykujem, nohy sú len také maličké odštepy a šikmé plôšky na rozpon. Delikátne. S batohom v ktorom je 50m lana. Keď ju prebijem, ručím jak balrog na lávke Morie. Ťažko oddychujem. Čakajú ma už len ľahšie dĺžky.

Sú tesne tak ťažké, že sa musím istiť, a presne tak ľahké, že utekám. Ale nemajú konca i keď deň rýchlo končí. Doliezol som to! Keby niekto chcel rýpať do pilota, tak áno len po napojenie na Rebuffata, ako väčšina. Je päť minút pred západom slnka, majstrujem zlaňák. Na prilbu pripevňujem čelovku. Zapnem, blikne a zhasne. Strela ti do matere. Vybitá?

To bude mega prúser, zlaňovať potme! V šere ma napadne, hodim ju do bundy, možno len premrzla. Kým sa dá aspoň niečo vidieť nechávam ju tam, bez rukavíc robím všetko viac či menej podľa hmatu. Keď je tma ako v rohu, vytiahnem a svieti, koťuha ale ma vystrašila. Dve hodiny zlaňujem v snežení. Ničoho sa tak nebojím ako tmy. Vždy ma to vie poriadne rozladiť.

Balím švestky a schádzam. Neberie to konca. Ďalšie dve hodiny sa motám snehom a skalami na chyžku. Kde už všetci spia a pre mňa nezostalo miesto. Super. Varím večeru a potom sa na tajňáša asi dvadsať minút po milimetroch súkam do medzery medzi spáčmi. Po osemnástich hodinách akcie.

Všetci odišli a ja som dohúžvaný zostal na chate, je odmäk, asi dobre, že som šiel včera a nie dnes. Keď sme tu boli pred dvoma rokmi ako Ostblokkk terror squat (Kaniak, Koreň, Kultán) vravel som si, boa, zbalím si švestky a pojedu to sólo! Som rád, že sa mi to podarilo a obzvlášť v ceste, ktorá nesie aj trochu filozofie, lebo tak to mám rád. Takže Beyond good and evil, Aquille de Pellerins, Chamonix, sólo, po napojenie na Rebuffata, V, 5+, 5c, A1, AF. Subjektívny dojem v aktuálnej podmienke, M6+.

Na záver:

"V hĺbke srdca každého horolezca je neoddeliteľný spoločník všetkých súbojov, vášeň...voláme to rôzne, emócia, radosť z dobývania...je to zvláštny pocit, pre ktorý sa oplatí mnoho obetovať i vytrpieť. Tí, ktorí ho v sebe niekedy ucítili, vedia o čom hovorím..."

Zdieľať článok

MOHLO BY SA VÁM PÁČIŤ

Prečo používať turistické paličky

Prečo používať turistické paličky

RADÍME VÁM
Drytooling

Drytooling

BLOG
Našich zákazníkov odmena ani tento rok neminie

Našich zákazníkov odmena ani tento rok neminie

TREK NEWS
Prečo zvoliť fotochromatické šošovky

Prečo zvoliť fotochromatické šošovky

RADÍME VÁM

Výhody registácie

zľava 8 % na nezľavnený tovar pri každom nákupe

automatický zber TREK bodov za každý nákup

novinky o akciách a zľavách priamo na váš email

Viac o výhodách registácie

Tvoj “skialp set” obsahuje

Cena skialpsetu:
Ušetríte:
0.00 €