Pierra Ment: Legendárny skialpinistický pretek

10. apríl 2014

pierra ment race

Alexia Zubererová, technický poradca v spoločnosti Millet, nám povedala o svojej 9-tej účasti na legendárnom závode Pierre Menta. Jej cieľom bolo zdieľať tento mytický pretek zo Sandrine, ktorý predstavuje naozajstný symbol skialpinizmu a horolezectva. Preteku sa zúčastnila spolu s kamarátkou Sandrine De Choudens.

Pierre Menta je medzinárodný skialpinistický a horolezecký pretek, ktorý sa koná každý rok už od roku 1986. Súťažiaci nastúpajú skoro 10 000m. Pretek je rozdelený do 4 dní. Na tomto 29-tom ročníku sa stretlo 210 tímov a z toho 27 ženských. Alexia a Sandrine skončili na celkovo 14. mieste čo je pre tieto 40-ciatníčky vynikajúci výkon.

Po návrate z Pierre Menty, som si trošku oddýchla a pospomínala na všetky zážitky, ktoré som mala na tomto neuveriteľnom závode:

Nebežala som ho z ambície, pretože som vedela, že nemáme na najlepšie tímy. Hlavným dôvodom bolo, že som chcela prejsť tento závod. Ale Sandrine som hovorila, že aj keď naším cieľom dokončiť tento závod, nebude to žiadna promenáda. Museli sme riadne trénovať aby sme stíhali vysoké tempo. Začiatok štartovacieho poľa ide veľmi rýchlo a my sme sa chceli držať niekde uprostred.

Aby sme sa ako tak zosynchronizovali ako tím (a mali z toho aj zábavu) vybrali sme sa na dvoje preteky pred tým. The TS Millet a na Sybelles a zistili sme, že na tom nie sme vôbec až tak zle! Cieľ dosiahneme ak si budeme dobre rozumieť a keď budeme v dobrej kondícií.

Deň 1.

Prišiel deň D. Boli sme veľmi šťastné, že nás vybrali do tejto súťaže. 210 tímov a z toho 27 ženských čakajú na štarte aby sa pobili o medaily. Najlepšie tímy sú už tu nabudené ako dobermany. Prvý deň sme úspešne zdolávame Mont Mirantin a sedlo Grand Journée. Nastúpali sme 2700 výškových metrov. Teplota je naúprosná a sľapeme v bolestiach. Pri zostupoch nás chytajú aj kŕče, ale prvý krok je za nami a sme veľmi šťastné. Do cieľa sme prišli na 11. mieste čo je pre nás úctihodný výkon v našej štyridsiatke a hlavne pre Sandrine, ktorá ešte nemá skúsenosti s takýmto pretekom.

pierra ment day 1

Každý večer máme stretnutie, kde sa preberá program na nasledujúci deň. A ďalší deň nás čaká 3000 výškových metrov. „Som schopná to prejsť?“ spýtala sa ma Sandrine. „Samozrejme, že to zvládneš“ povedala som. Pierra Mentu cítite v nohách už druhý deň a aj preto je taká nazabuduteľná. „Bude to takéto každý deň?“ spýtala sa Sandrine. Nieee toto je jediné 2600 metrové stúpanie a posledné je vždy len také krátke. „To je koľko?“ spýtala sa a ja jej nato: nie viac ako 1700 metrov!

Deň 2.

Druhý deň je známy tým, že sa ide aj bez lyží. Prvý výstup je nervózny a rýchly a ja bojujem aj so žalúdočnými problémami, ktoré ma však nezastavia. Sandrine ide veľmi rýchlo a šľapeme na päty týmu pred nami. Sme stále v hre o popredné priečky. Po prvom sedle som niečo pojedla ale moje problémy sa ma stále držia. Sandrine mi hovorila, či sa nechcem na chvíľu zastaviť pri zdravotníkoch. Nechcela som sa zastovovať lebo som sa cítila previnilo. Na poslednom stúpaní som sa pýtala sama seba, či to má zmysel vôbec dokončiť. Nie sú to len preteky...sú to Sandrine preteky o ktorých snívala takže ju nemôžem sklamať.Na vrchole nás čakajú dvaja kamaráti, ktorý nám dali nejaké jedlo a ja som hneď obživla. Máme pred sebou ešte 600 výškových metrov a ja som to zvládla aj vďaka nášmu priateľstvu.

pierra ment race

Toto je moment kedy sa naozaj začína závod. Ako zvládneme ďalšie dva dni? Keď sme dorazili do cieľa tak som zjedla všetko čo som videla a Sandrine si dávala strečing. Kde našla Sandrine silu a vôľu trénovať popri práci? Pracuje ako výskumník v CNRS a stále je v kontakte so svojimi študentami, výskummi, článkami... Peloton na Pierre Mente je plný atlétov, ktorí kombinujú zamestanie a ťažký tréning. Je zaujímavé sledovať týchto ľudí.

„Rozmýšľam ako sa nám pôjde zajtra“ Povedala mi Sandrine. Zajtra pôjdeme na Grand Mont vo výške 2600 m.n.m. Uvidíš bude to v pohode. Bude to zaujímavé, pretože tam bude veľa ľudí, ktorí nás budú povzbudzovať. Tisícky ľudí budú ráno zavčas vstávať aby si chytili to najlepšie miesto na pozorovanie. A budeme tam mať aj vlastný funclub ktorí tvoria naši priatelia.

Deň 3. a 4.

Ďalší deň som sa cítila omnoho lepšie. Na vrchole nás čakajú kamoši ktorí sú veľkou motiváciou pre nás obe. Aby sme sa ku nim dostali musíme nastúpať 2600 metrov. Držíme sa stále na popredných priečkach a hlasné zvuky fanúšikov nás ženú vpred. Počasie sa trochu zhoršilo a v noci nám nasnežilo 30 cm nového snehu čo podmienky trošku komplikuje. Musíme byť silno motivované ísť v tejto hmle až na vrchol. Naše telá idú z posledného. Robíme aj menšie kroky aby sme sa až tak rýchlo neunavili. „Ako sa Ti ide?“ spýtala sa ma Sandrine. „Ťažko sa mi to hovorí ale dúfam, že dojdeme do cieľa“ musíme kontrolovať naše limity. Takisto viem že tento posledný deň je pre mňa najťažší. Neviem čo sa bude diať keď prídeme do cieľa, ale isto viem že v druhý deň keď som mala žalúdočné problémy tak mi Sandrine veľmi psychicky pomohla.

A sme v cieli. Všetci tu pijú šampanské ako keby sa nič nedialo za posledné 4 dni. Toto je šialené. Tento pocit po pretekoch zbožňujem. Mám pocit akoby som lietala. Ukončiť túto misiu sa nám podarilo a to bola ta pravá čerešnička na torte.

Ďakujem Milletu za podporu.

Ďakujem priateľom ktorí nás boli podporiť.

A v neposlednom rade ďakujem Sandrine za úžasnú Pierre Mentu!

Zdieľať článok